- Industry: Government; Health care
- Number of terms: 17329
- Number of blossaries: 0
- Company Profile:
The National Institute of Diabetes and Digestive and Kidney Diseases (NIDDK) conducts and supports research on many of the most serious diseases affecting public health. The Institute supports much of the clinical research on the diseases of internal medicine and related subspecialty fields, as ...
Undernæring eller underernæring er ein tilstand som kjem av for lita tilførsle av energi og/eller næringsstoff over lengre tid.Den alvorlegaste forma for undernæring skuldast svolt, som kjem av for lite mat, og mangel på både energi og fleire næringsstoff, t.d. protein og vitamin, som er essensielle for at born skal kunne veksa, og for å halde helsa hjå vaksne ved like. Alvorleg skort på både energi og protein gjev sjukdommen marasme, som gjev ekstrem avmagring. Små born som treng protein i høve kroppsvekta og mengd mat dei kan eta, kan bli råka av kwashiorkor, ein sjukdom som kjem av alvorleg proteinmangel trass i nok energitilførsle.
Undernæring kan òg koma av manko på eitt eller fleire andre næringsstoff, som vitamin og mineralstoff, sjølv om tilførsla på energi er tilstrekkeleg. Dersom undernæringa kjem av mangel på eitt spesielt stoff kan det opptre typiske sjukdomsbilete, som avitaminosar eller jarnmangelanemi, men til vanleg opptrer det fleire symptom på same tid, og pasienten er vanlegvis mager og har symptom frå hud og slimhinner.
Industry:Medical
Niedożywienie (łac. inanitio, ang. undernutrition) – stan organizmu żywego będący skutkiem, zazwyczaj przedłużonego, niedoboru składników pokarmowych (najczęściej tłuszczów i węglowodanów) wynikającym bądź z niedoboru określonych składników w spożywanych pokarmach, bądź to z ich niewielkiej ilości. Skutkiem niedożywienia jest zazwyczaj utrata masy ciała i wychudzenie, rzadziej objawy niedoboru jakiegoś składnika, np. witamin w spożywanym pokarmie. Niedożywienie może być przyczyną znacznego osłabienia organizmu i depresji, apatii czy rozdrażnienia.
Industry:Medical
Malnutriția inseamna insuficienta unuia sau mai multor elemente nutritive necesare pentru sanatatea si buna-crestere a oamenilor. Malnutritia primara este cauzata de lipsa anumitor elemente esentiale din dieta, precum vitamine, minerale sau proteine. In anumite regiuni din lume o economie saraca sau anumite conditii regionale precum seceta sau suprapopulatie pot duce la o diminuare a disponibilitatii alimentelor. Aceasta poate influenta capacitatea populatiei din zona respectiva de a se hrani corespunzator. Malnutritia poate aparea si in situatiile in care alimentele sunt disponibile si suficiente. Malnutritia secundara este cauzata de imposibilitatea absorbtiei sau utilizarii nutrientilor (precum in cazul instalarii anumitor boli ce afecteaza tractul gastrointestinal, tiroida, rinichii, ficatul sau pancreasul), de cresterea nevoilor de nutrienti (precum in cazul cresterii la copii, arsurilor, procedurilor chirurgicale, sarcina, febra) sau de excretii excesive (diaree).
Industry:Medical
Undernäring är en form av malnutrition, som innebär ett otillräckligt upptag, eller felaktig sammansättning av näringsämnen i kosten, vilket leder till ohälsa. Undernäring kan vara orsakad av en underliggande sjukdom såsom hepatit, men globalt sett finns orsakerna bland sociala problem som fattigdom och okunskap. Extrem undernäring kallas svält.
Mellan 1970 och 2002 mer än halverades andelen av befolkningen som led av undernäring i världen från 37 procent till 17 procent. Minskningen var en effekt av ekonomisk tillväxt och minskad fattigdom i världen, samtidigt som tekniken och transportmöjligheterna förbättrats.[1] Antalet som lider av hunger och kronisk undernäring började öka igen efter FAO:s mätning 1995-1997 på 825 miljoner. Under 2009 beräknade FAO att över en miljard människor i världen gick hungriga, det största antalet någonsin. Enligt den senaste uppskattningen som FAO gjorde 2010 lider 925 miljoner människor av hunger. Det betyder att det fortfarande är långt kvar till att uppnå FN:s millenniemål 1 om att halvera andelen hungriga till år 2015.
Industry:Medical
Podvýživa je stav, ktorý nastáva v čase, keď organizmus nedostáva dostatočný prísun potravy. Prejavuje sa oslabovaním telesnej stavby, väčšou náchylnosťou k ochoreniam a v extrémnom prípade k úmrtí jedinca. Podvýživa je extrémnym a dlhodobým prejavom organizmu na hlad. Termín sa používa pre označenie tohto stavu u zvierat a súčasne aj u ľudí.
Rozšírenie podvýživy je často spojené s prírodnými katastrofami ako sú sucho, hladomor, či neúroda, ale môže sa vyskytovať v každej situácii, kedy nie je v okolí dosiahnuteľný zdroj potravy pre jedinca ako sa tomu stalo počas II. svetovej vojny v koncentračných táboroch.
Podvýživa je celosvetovým problémom, ktorý trápi prevažne chudobné krajiny sveta. Proti početnosti úmrtí sa snažia bojovať svetové organizácie ako OSN, WHO atď., ale pre nedostatok finančných prostriedkov od vyspelých štátov a skorumpovanosti miestnych úradov v mnohých oblastiach neúspešne.
Industry:Medical
Nedohranjenost, podhranjenost ali malnutricija je telesna oslabelost zaradi premajhne in/ali nekakovostne prehrane. Nedohranjenost nastopi, kadar je dnevna poraba energije višja kot vnos energije v obliki hrane. Pri odraslem človeku znaša povprečna dnevna energijska poraba okoli 9000 kilojoulov. V deželah v razvoju zaužije odrasel človek v povprečju 6400 kilojoulov energije. Dnevna poraba energije je sicer odvisna od posameznikove višine, spola, starosti in telesne dejavnosti. V svetovnem merilu je ob trenutni proizvodnji hrane na voljo le 1740 kilojoulov energije dnevno na posameznika. Pri tem je potrebno upoštevati, da je v razvitem svetu prisotna prenahranjenost.
Nedohranjenost ni le posledica premajhnih količin zaužite hrane, marveč velikokrat tudi nekakovostnih obrokov (na primer hrana, ki ne vsebuje beljakovin). Posledice nedohranjenosti so marazem, kvašiorkor in druge bolezni. Prihaja do oslabitve notranjih organov, pri hujših oblikah nedohranjenosti sta prizadeta tudi krvožilje in imunski sistem. Zaradi padca odpornosti so zato zlasti pri nedohranjenih otrocih pogoste infekcijske bolezni.
Industry:Medical
Ένα από τα τρία κύρια θρεπτικά συστατικά στα τρόφιμα. Τροφές που παρέχουν πρωτεΐνες περιλαμβάνουν κρέας, πουλερικά, ψάρια, τυρί, γάλα, γαλακτοκομικά προϊόντα, αυγά, και ξερά φασόλια. Πρωτεϊνών χρησιμοποιούνται επίσης στο Σώμα για την δομή των κυττάρων, καταπολέμηση της μόλυνσης, και άλλες λειτουργίες. Το στομάχι, έντερο και πάγκρεας διάλειμμα που πρωτεϊνών σε αμινοξέα. Μετά του οργανισμού τα κύτταρα χρησιμοποιούν πρωτεΐνες, αυτό είναι κατανεμημένες σε προϊόντα αποβλήτων που περιέχουν άζωτο που πρέπει να αφαιρεθεί από τα νεφρά. Το αίμα απορροφά αμινοξέα και τα χρησιμοποιεί για να οικοδομήσουν και να βελτιώσει τα κελιά.
Industry:Medical
Προϋπόθεση για άγνωστη αιτία παράγουν ανωμαλίες κατά την επένδυση του έντερο που εμποδίζουν την απορρόφηση κανονικά τροφίμων στον οργανισμό.
Industry:Medical
Μια κατάσταση στην οποία στομάχι περιεχόμενα εκβάλλουν αντιγράφων οισοφάγου. Gerd συμβαίνει όταν ο μυς μεταξύ του οισοφάγο και το στομάχι (το κάτω esophageal σφιγκτήρας) είναι αδύναμο ή κάνει πιο ελαστικά όταν δεν θα έπρεπε. Μπορεί να προκαλέσει esophagitis.
Industry:Medical
